Koronavírus nám zničil životy. Vtedy sme nemohli nič robiť. Museli sme sa liečiť doma, ak sme sa nakazili. Bol to nepríjemný a nebezpečný vírus, ktorý spôsobil pandémiu po celom svete, dokonca aj na Slovensku. Ako ste mohli vedieť, že ste sa nakazili? Určil vám to antigénový test. Antigénové testy ste museli mať aj doma. Obchody boli zatvorené a ľudia nechodili do práce. Tak isto aj deti sa museli učiť formou dištančného vzdelávania. Boli to muky. Von ste mohli ísť len s ochranným rúškom, v ktorom sa nedalo dýchať. Keby mi niekto teraz povie, že si mám nasadiť ochranné rúško alebo respirátor, povedala by som: „zbláznil si sa?“ „za nič na svete“.
Lenže vtedy nám nebolo všetko jedno. Báli sme sa, čo s nami bude a kedy to všetko skončí. Koronavírus sa zmutoval do bežnej chrípky, avšak aj dnes sa nájdu nejakí pozitívni ľudia. Už však nie je koronavírus taký nebezpečný, ako tomu bolo vtedy. Vnímame ho celkom inými očami. Odborníci sa už nesnažia vyvíjať nové vakcíny, aby sme boli chránení pred nakazením. Keď sa niekto nakazí, obvodný lekár mu objedná lieky, ktoré si pacient len vyberie v lekárni. Iný spôsob liečby ani neexistuje.
Nakazený človek by sa nemal zdržiavať vonku alebo nemal by byť v kontakte s inými ľuďmi. Mal by byť izolovaný od okolitého sveta. To sú podmienky pri ochorení. Ani s bežnou chrípkou alebo nádchou moc nechodíte predsa do obchodov. Radšej sa uzdravujete doma v posteli. To isté platí aj pri nakazení koronavírusom. Covid-19 bol odborný názov. Toto slovo sme videli každý deň v televízii v správach. Už sme vedeli presný počet, koľko ľudí je v nemocnici, koľko sa nakazilo a koľko ľudí umrelo za deň. Bolo to neskutočne zlé obdobie, pretože medzi tými ľuďmi boli aj naši známi alebo blízka rodina. Na to obdobie sa veľmi ťažko spomína. Radi by sme si ho vymazali z našich hláv a nikdy naň nepomysleli.
.jpg)